Všetko biele
Sedím v rohu schúlená,
okolo mňa len stena.
Mám sa pripraviť na výkon slasti,
chce aby rozprávala o vlasti.
Nikdy už nič nepovie,
stále slovami po mne orie.
A ja mu mám službu prejaviť
a zas sa v hmle objaviť.
Okolo mňa biele steny
a v bielych plášťoch zasa ženy.
Nie som tam, kde si myslíte,
chcem len počuť: vy si nás vážite.
Dvere sa otvorili,
oči sa rozžiarili.
Srdce mi poskočilo,
láskou ma omráčilo.
No mylná predstava skončila,
ja som sa po baroch vláčila,
naivná som bola,
niečo iné som urobiť teda mohla.