Vlkolak
Blíži sa noc,
deň sa končí,
vychádza mesiac,
tma zrazu vyskočí.
Vybehnem von,
strasiem sa.
Pozriem na oblohu a pozriem sa.
Svit mesiaca oslepuje ma.
Oči mi tmavnú,
premôže ma bolesť,
vykríknem a skrčím sa.
Kľakám si a modlím sa o zľutovanie.
Zrazu mám štyri nohy
a srsť chlpatú.
Zdvihnem hlavu
a zavíjam srdečne k mesiacu.
Zuby mám ostré,
roztrhnú všeličo.
Dostávam chuť,
chuť zabiť niečo.
Vidím človeka,
neovládnem sa,
bežím za ním
a on predo mnou uteká.
Nechcem, nemôžem!
No inštinkt a divokosť ma premôže.
Rozkážem nohám zastaviť sa,
našťastie poslúchnu, ale chcú zbaviť sa ma.
Človek utečie,
šťastie dnes má.
Dúfam však,
že moje telo nič náhodné nevykoná.
Otočím sa späť
a utekám do lesa hneď.
Tam si lovím, naháňam
a mesiacu hlboko sa klaniam.
A zrazu noc končí, vysychá
ja sa vrátim späť a vynorím sa z lesa.
Prvé slnečné lúče zasiahnu ma
a ja sa znova drvím bolesťou.
Nakoniec ležím tam ako človek
a bozkávam zem zelenú,
že noc prešla,
hoci si na nič nespomínam.
"Áno, som vlkolak!"
poviem hrdo
a ukloním sa
pred prichádzajúcou nocou.