Vanička zo zlata
Keď kvety rozvýjali svoje púky,
keď lupienky opadávali z ruží,
vtedy, som si vzala do ruky,
to, po čom tak veľmi túžim.
Bola to malá, maličká,
strieborno žltá vanička.
Bola to tá, ktorú som tak chcela,
Bola to tá, pre ktorú som len bdela.
Pre niekoho len vanička,
pre mňa veľa, už od malička,
Tá vaňička zo zlata,
je celá ako prekliata.
Ide z nej strach a hnev,
počuť v nej veľký rev.
To duše prekliatých tam spali,
dokým ich ľudia neprekliali.
keď lupienky opadávali z ruží,
vtedy, som si vzala do ruky,
to, po čom tak veľmi túžim.
Bola to malá, maličká,
strieborno žltá vanička.
Bola to tá, ktorú som tak chcela,
Bola to tá, pre ktorú som len bdela.
Pre niekoho len vanička,
pre mňa veľa, už od malička,
Tá vaňička zo zlata,
je celá ako prekliata.
Ide z nej strach a hnev,
počuť v nej veľký rev.
To duše prekliatých tam spali,
dokým ich ľudia neprekliali.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.