Ty to nechápeš... ja som blázon
Ty to nechápeš...
ja som blázon...
jemne pohladí mu tvár.
Ty to nechápeš...
ja som blázon...
tak prečo by náš život spojiť mal?
Ty to nechápeš...
Ty to nechápeš...
ja som blázon...
moje činy nemajú jasný smer.
Ty to nechápeš...
ja som blázon...
tak tomu konečne už ver!
Moje Ja ešte dobre nepoznáš
a ani spoznať nemôžeš.
To čo vidíš je len očný klam
maska
tieň
závojom zahalená tvár.
Ty to nechápeš...
Prvé stretnutie vraj všetko odhalí.
Neviem, sama tomu neverím,
vraj na prvý dojem sa nemá vždycky dbať.
Ty to nechápeš...
Vo svojich citoch zmätok mám.
Neviem kam sa pohnúť v diaľ.
Skočiť
a nevedieť či sa padák otvorí?
alebo zostať radšej stáť?
Pevná zem to predsa istí.
Nemôžem povedať, že sa bojím,
mám len možno trochu strach.
pre istotu na zemi stojím.
Rozhodujem sa.
Skočiť
alebo
zostať iba pri snoch?
Tam nehrozia zranenia.
Túžim,
avšak neviem či som pripravená
či nastal ten správny čas.
Ty to nechápeš...
Ako sa táto rozprávka skončí?
To osud ešte nenapísal.
Na rozhodnutiach to stojí,
kto komu šancu dal.
Tak vidíš,
ty to nechápeš...
ja som blázon...