Smrť
Prvý potomok
Adelin ležala v posteli a okolo nej pobehovalo služobníctvo. Mala na jazyku bolestivý výkrik, no nechcela, aby niekto vedel aká je slabá, že cíti bolesť. Musí to vydržať, musí sa držať svojho plánu, že celé tehotenstvo vydrží bez kriku a zbytočného revu. Jej manžel, Ravel kričal na každú slúžku, ktorá čo i len na malý okamih spomalila poklus. Uteráky, ktoré Adelin ležali na hlave a zo začiatku boli studené, boli už teplé a nijako jej nepomáhajú. Mala chuť kričať, vyziapať sa na služobníctvo. Je ich tam hádam aj milión a žiadna z nich jej nevie vymeniť tie sprosté uteráky? Jej telo sa zrazu myklo, ďalšia kontrakcia a za ňou nasledovala ďalšia. Mala pocit, že už to dlhšie nevydrží, musela si dať ruku na ústa aby zadržala výkrik, ktorý sa jej pokúšal predrať cez pery, no vie, že nijako by jej to nepomohlo, no aj tak by sa jej asi uľavilo. "Vydrž zlatko." Prehovoril ku nej Ravel a konečne jej vymenil tie uteráky, až jej bolo lepšie, keď sa jej zvláštne horúceho tela dotklo niečo studené. Keď prišla ďalšia kontrakcia, Adelin sa modlila, aby bola už posledná. Odrazu liečiteľ zvolal, že už vidí hlavičku toho jej malého mučiteľa.
Po dvoch hodinách mala Adelin všetkého dosť a rozhodla sa, že nadišiel koniec jej trápenia. Zatlačila najviac ako len v danej chvíli vládala a oplatilo sa. Po celom dome sa rozľahol rev malého dieťaťa. "Sheena..." Vyslovila meno unavená matka, hneď ako jej oznámili, že je to dievčatko. "Prvý potomok."
Pravidlá už od malička
Ako malá Sheena rástla nepoznala nič iné ako slušné správanie. Vychovávateľka, ktorú si najali aby Sheenu vychovávala podľa vopred stanovenej etikety, sa snažila zo všetkých síl rozmaznávať Sheenu, tak, aby si vždy vydobyla svoju pravdu aj keď to v mnohých prípadoch nebolo správne riešenie. Už od svojich piatich rokov sa učila, že služobníctvo ako aj jej vychovávateľka majú nižšie postavenie ako ona, a tak sa ku nim aj správala. Učili ju, byť cieľavedomou a že každé jej rozhodnutie, nech je akékoľvek, je určite správane. Každé ráno musela sedieť za veľkým stolom so svojimi rodičmi a vždy im povedať čo sa dnes chystá robiť. Každé ráno opakovala to isté. "Budem sa učiť byť sebavedomou dámou v spoločnosti, aby som nikdy nezahanbila svoj rod a svoju rasu." Rodičia boli na ňu hrdí a dávali jej to aj najavo. Vždy, keď si niečo zažiadala, dosala to. Každý jej rozmar, každé prianie jej chamtivého srdiečka vždy splnili.
Dáma
V desiatich rokoch už ovládala každé jedno slovíčko, ktoré sa hodí do rozhovoru medzi vodcami, medzi vysoko postavenými bytosťami a medzi deťmi v jej veku. Raz, keď bola so svojimi rodičmi a ostatnou rodinou na jednej z mnohých spoločenských akcií, ktoré usporadúvala ich rodina, sa zoznámila s dievčaťom v jej veku. Boli si takmer podobné až na to, že Sheena mala iný odtieň vlasov, ako to dievča od vedľa, ako ju neskôr nazvala. Volala sa Francoise ako jej povedala Adelin a bola vhodná toho, aby sa priatelila s jej dcérou. Francoise takmer každý deň navštevovala Sheenu a stali sa z nich veľké priateľky. Adelin a Ravel ich obe učili ako sa ku sebe správať, no nikdy sa ich nesnažili poštvať proti sebe. Práve naopak, boli radi, že Sheena si našla priateľku vhodnú ich partie, v ktorej sa nachádzali, lebo Francoisein otec bol obchodný partner s otcom Sheeny a veľmi to prospelo ich spoločnému obchodovaniu.
Ako sestry
Francoise a Sheena boli v mnohých ohľadoch rovnaké. Mali rovnaké metódy vychovávania, rovnaké správanie a dokonca aj rovnaký štýl obliekania. Presne si pamätá ako dopadol jeden z ich večierkov, ktoré usporadúvali spolu, lebo Sheena mala narodeniny. Pozvali, samozrejme na príkaz rodičov, nejakých tých otcových možno budúcich sponzorov a obe sa obliekli do rovnakých šiat. Boli to krvavo červené šaty, ktoré mali na sukni milióny volánikov a ako ich samy nazvali boli to šaty vhodné len pre nich. Teda pre "krvavé princezné". Každý hosť, okrem ich rodičov, si ich mýlil a darčeky, ktoré mali byť pre Sheenu niektorí odovzdávali Francoise a malé slečny sa na tom zabávali, aj keď mnohí z hostí netušili na čom sa toľko smejú. Nikoho to našťastie neurazilo. Dievčatá sa prestali smiať až vtedy, keď im ich rodičia pripomenuli etiketu, podľa ktorej sa majú správať. Sheena na svoje dvanáste narodeniny predniesla prípitok, ktorý by nenapísalo ani dievča, ktoré práve dovŕšilo osemnásty rok svojho života. Proste Sheena bola vždy popredu, niekedy dokonca aj pred Francoise aj keď boli rovnaké ako sestry, či už výzorovo ako aj povahovo.
Spoznanie vášne
Ako Sheena rástla, s ňou rástla aj jej túžba niekoho vlastniť a niekoho milovať. Raz večer, keď sa konala ďalšia slávnosť, tentoraz to však boli narodeniny jej mamy, mladý upír, ktorý práve vošiel do miestnosti, akoby ožiaril každého, kto na neho dovidel. A hlavne Sheenu a Francoise. Obe sa na neho žiarivo usmiali a on im úsmev opätoval, viac však Sheene. Hneď si to obe všimli a na Sheenino prekvapenie, jej Franciose prenechala toho neznámeho fešáka. Mladé dievča, ktoré práve dosiahlo pätnásty vek svojho života, sa rozhodlo, že bude konať ako prvá. Podišla ku nemu a podala mu pohár šampanského. Uškrnul sa a vzal si ho od nej. "Som rád, že vás konečne spoznávam slečna." Vyslovil zamatovým hlasom neustále hľadiac jej do očí. Sheena netušila o čom to hovorí, no bolo jej to tak jedno. Po chvíľke rozprávania a spomínania na detstvo sa obaja rozhodli, že sa pôjdu prejsť ku jazeru. A vtedy padol prvý bozk. Sheena netušila, aké to môže byť dobré, byť s niekým a nemusieť sa o neho deliť. Mladík sa volal Ian a keď trávili spolu jednu noc, mama prišla do Sheeninej izby, a našla ich tam spolu. Mysleli si, že bude problém no na ich veľké prekvapenie, bola Sheenina mama rada, že skončila s Ianom ako s niekým iným, ktorý by nebol ako sama povedala "hodný tela jej dcéry".
Krutá zrada
Sheena sa prechádzala po záhrade a rozmýšľala o Ianovi. Na ďalší deň mal totiž narodeniny a ona presne vedela aký darček mu chce dať. Veď predsa osemnásť je krásne číslo a musí byť aj krásne oslávené. Rozhodla sa mu darovať niečo, čo chcela dať len tomu vyvolenému a podľa jej úsudku, to Ian rozhodne bol. Blížil sa večer a Sheena bola čoraz nervóznejšia. Mala predsa už osemnásť rokov ako aj on, ale bol to preňu veľký deň s ešte väčším rozhodnutím. Keď sa blížila ku jeho domu zbadala, že v jeho izbe je zasvietené. To nikdy nebolo. Nikdy si nezapaľoval v izbe, keď bol sám. Nechala si to vyfučať cez hlavu a otvorila dvere. Nezamykali si dvere, nikto v ich štvrti si ich nezamykal. Vyšla na poschodie a otvorila pomaly dvere do jeho izby aj s fľašou červeného vína. Keď zbadala dve nahé telá v posteli, fľaša jej vypadla z ruky a s buchotom dopadla na zem. V tej posteli bol Ian a Francoise, jej Francoise a jej Ian. Obaja spolu. Nechápala, vôbec nič nechápala. Ako jej toto mohla spraviť, veď už predsa vyrástli z toho ustavičného predbiehania. "Sheena ja ti to vysvetlím... " Ako sa Franciose balila do prikrývky snažila sa Sheenu upokojiť, no bolo neskoro. Ona videla len veľkú bolesť v srdci. Ian si pokojne zapálil cigaretu s výrazom na tvári "teším sa na bitku". Mala chuť mu tú cigaretu strčiť do hrdla. Sheena sa posledný krát pozrela na Francoise a vybehla z izby a aj z domu. V jej srdci zostali dve prázdne miesta, jedno patrilo Ianovi a to druhé Francoise.
Vyhodená
Po jednej noci prešla sebaľútosť do túžby po pomste. Síce Francoise milovala ako vlastnú sestru no bolesť bola väčšia, zaslepovala jej rozum a aj srdce. Keď sa prišla Fran ku Sheene domov ospravedlniť a vysvetliť všetko, čo sa v onú noc stalo Sheena už nevydržala, musela to spraviť. Vedela, že to raz oľutuje, no nemohla... Ďalej sa už nevládala dívať na ňu. Zdvihla prútik a snažila sa nevšímať si slzy, ktorá sa snažili pretiecť jej cez viečka. Posledný krát sa pozrela na bytosť, ktorá jej bola bližšia než ktokoľvek na svete a vyslovila zaklínadlo. Pás zeleného svetla ju zasiahol do pravej strany brucha a Fran sa zviezla ku zemi ako handrová bábika. Sheena zabila svoju dlhoročnú priateľku pred zrakom celej svojej rodiny a aj rodiny Francoise. Keď jej telo dopadlo na zem, všetci sa za ňou rozbehli a vznikol krik, matky kričali. Sheena tam len tak stála, až kým ju nechytil jej otec a silno s ňou zamykal. "Ako si to mohla spraviť?! Nie si hodná niesť naše meno! Nie si hodná svojej rasy! Vypadni! Si vyhostená! " Sheena sa na neho neveriacky pozrela, vyhostil svoju vlastnú dcéru? Pozrela sa na Franine telo, ako tam leží nevládne a jej matka nad ním plače. Čo to spravila? Pre jedného chlapa zabila človeka, ktorého milovala? Otec mal pravdu, nie je hodná svojho mena a rasy.
Nočné mory
Ako opustila svoj domov a svojich blízkych, stala sa z mladej osemnásťročnej ženy stará dievka. Blúdila od jedného hostinca ku druhému a vždy bola v tom istom. Jej oblečenie smrdelo po pote a tabaku. Nikdy sa neumývala, brala to ako svoj trest za hriechy, čo spravila. Keď vošla do ďalšieho hostinca objednala si jednu izbu. Musela sa vyspať, no zároveň sa toho aj bála. Jej sny sú naplnené len krikom obviňovania a Francoise. Vždy je tam Francoise a jej prosebný pohľad, pred tým ako zdvihla prútik. Nikdy nezabudne na ten pohľad, nikdy nezabudne na ňu, do konca života ju bude ten obraz prenasledovať. Obraz, ako jej telo pomaly a elegantne dopadá na zem. Sheena sa rýchlo zobudila. Znovu sa jej to snívalo, každú noc to isté. Podišla ku špinavému umývadlu a prepláchla si tvár. Jej kedysi jemná a krásne bledá pokožka, mala teraz sivastý nádych. Pozrela sa na svoje vlasy, zlepené mastnotou a špinou. Chcela zatvoriť oči, no bála sa toho obrazu. Vzdychla si a na hlavu si nasadila kapucňu a zašla do baru, čo bol pod izbami. Objednala si ohnivú whisky ako vždy, keď chcela na to zabudnúť. Keď mala už jeden pohárik v sebe, prišiel za ňou akýsi neznámy chlap. Chcela ho poslať preč no on neposlúchal. Vedel aj jej meno. Vystrašene, ale aj prekvapene sa na neho dívala, vedel čo spravila. Chcel ju zbaviť nočných môr, ona už ničomu nerozumela, snažila sa racionálne uvažovať no nešlo to, akoby sa všetky časti jej tela museli sústrediť na slová toho muža. Nechcela ho však počúvať, nechcela počuť vôbec nič, aj keď to znelo dobre, zbaviť sa pocitu viny ktorý jej nedával spávať, konečne by ju neprenasledovala Francoisina tvár. Dívala sa na neho a pomaly mu začínala veriť, chcela mu veriť, aj keď je prekliata a je si vedomá toho, že žiadne kúzlo ani elixír jej nepomôže. "Nemáš na výber." Povedal a obaja si pripili. Zrazu stála vo svojej izbe a ona cítila jeho ruky na svojom tele. Povedal, že je krásna. Môže byť žena, ktorá sa mesiace neumývala, krásna? Dosť o tom pochybovala, ale bola tak omámená, že mu na to skočila. "Zaviaž sa mi krvou." Nevie čím to bolo, či tým alkoholom, no iba prikývla a hlavu naklonila na bok, zrazu len zacítila jeho pery na svojom krku...
Koniec
Prebudila sa na tvrdej podložke. Nevedela, kde je a pomaly nevedela ani kto je. Otvorila oči a zbadala pri stole sediace tri ženy. Jedna sa jej prihovorila. Chcela si zapchať uši, lebo zvuk jej hlasu sa jej ozýval po celej hlave, no každá jej končatina, akoby vážila tonu. Postavila sa na nohy a podišla ku žene, ktorá sa jej prihovorila. Povedala jej, že sa nachádzajú v nejakom väzení a ona je Sína a ďalšie dve boli Joan a Jane. Myslela si, že trom ženám napadne dostať sa z tohto pomocou čarou, siahla si do vrecka no prútik nikde. "Vzali nám prútiky. Hádam si si nemyslela, že nám ich nechajú?" Posmešne sa spýtala Joan, keď sa dvere otvorili. Do vnútra vošiel ten chlap, ktorý ju sem dostal. Chcela vysvetlenie, ničomu nechápala! "Vidím, že náš nováčik si tu rýchlo zvykol. Škoda, že toto útulné hniezdočko musí už opustiť. A vy tri tiež. Dámy, nasledujte ma." Prehovoril svojim zvláštne jemným hlasom a Sheene sa z neho postavili chĺpky na ruke. Nasledovali ho, dvaja chlapi vzali Joan a Jane pod pazuchy a odviedli ich do ďalšej miestnosti. Bála sa ho nehovoriac o tom, že ku nemu prechovávala nenávisť a zlosť. "Som si istý, žeby som sa ti mal predstaviť. Moje meno je Apocalypse. Mám tisícky rokov a môžem sa premeniť na akúkoľvek bytosť. Toto telo bola len skvela návnada pre štyri nenásytné dámy. Pred mnohými rokmi predpovedala jedna veštica znovuzrodenie mojich štyroch jazdcov, zo štyroch zradcov krvi. A celkom náhodou ste tí zradcovia vy štyri. Nenašiel som vás náhodou. Doliehala ku mne aróma zlomenej pýchy, hnevu vyvierajúceho z prehry, strachu zo samoty a arogancie. Arogancie tak silnej, že vás až priviedla na samý okraj útesu. Zaprela vás vlastná krv. Rasa, rodina, priatelia, láska. Ani pre jednu z vás krv nebola nedotknuteľná. Povedz, Sheena, aký to bol pocit, keď Francoise zostala nehybne ležať? Prosila ťa pred tým o zmilovanie?" Do očí sa jej začali tlačiť slzy, chcela vykríknuť, celé vnútro jej horelo. Mučil ju, vedel ako ju to bolí. Stratila reč, nechcela ho počúvať no donútila sa. Hovoril jej o nejakých jazdcoch a smrti. Ničomu nechápala, mal do nej vstúpiť nejaký duch Smrti, ktorý sa volá Tartarus. Ona sa má stať smrť a ešte jej hovorí, že má byť poctená! Poctená čím, že ju zabije, a pomaly umučí pohľadmi na vonkajší svet? To nie. "Ty si si to vybrala, ty si zradila svoju krv, svoju rasu." Povedala s úsmevom. Potom jej začala ukazovať Fames a Militiu a nakoniec Pestis. A potom jej ponúkla, aby sa pozrela na Francoise, nevedela ako to myslela, veď ju predsa zabila. Je mŕtva a mŕtvy sa už nevedia vrátiť. No povedala jej, že žije, že nedokončila svoje dielo a jej rodina ju v nevedomosti nechala. Nemohla tomu uveriť, takže ju nezabila? Keď zbadala Francoise, nemohla sa ubrániť svojim slovám. Vykríkla: "Francoise odpusť mi! Odpusť mi, že som ťa chcela zabiť! Prosím, odpusť." Počula šepkať svoj hlas z gule. Slzy, ktoré jej stekali z očí a dopadali na guľu, akoby sa snažili zmyť špinu, ktorú v tej guli videla. Vtedy Tartarus vykríkla bolesťou. "NIE! Nemôže ti odpustiť!" Sheena si ju nevšímala, mala oči len pre Francoise. Prúdy sĺz, ktoré sa jej valili z očí sa nedali zastaviť. Francoise bola zmätená. Sheena ju prosila o odpustenie, chcela aby jej odpustila skôr ako ju smrť vezme a už nikdy viac sa nevráti. "Ja som ti odpustila už vtedy, keď si zdvihla prútik." Sheena sa usmiala, jej srdce akoby znovu začalo biť a prázdne miesto sa naplnilo. Guľu, ktorú stále držala v rukách tentoraz pustila na zem a vtedy začula výkrik. Tartaror sa zvíjala v bolestiach a kričala pred jej očami až úplne zmizla. Zhlboka sa nadýchla a znovu zazrela Francoise, no teraz to bolo iné. Bola vo svojom tele a Francoise ju držala v náručí. Okolo nich stáli Sina, Jane a Joan. Odchod Tartatus spôsobil, že už ani Militia, Pestis a Fames tu nemali čo robiť. Ale duše všetkých štyroch boli slabé na to, aby mohli ďalej žiť, rovnako ako aj Sheenina duša. Cítila, že je koniec, no aj tak sa usmievala. Hľadela do očí svojej priateľky a chcela jej niečo povedať no nevládala. Francoise sa na ňu usmiala cez slzy a posledný výdych ukončil aj jej život. Tartaros nepredpokladala, že Sheena oľutuje svoje skutky. V tomto sa prerátala a tak aj skončila, ako spomienka, ktorá bude blúdiť po svete bez tela..