Sen 2
Eva vyšla z kaviarne na chodník, keď sa zrazu auto z cesty začalo rútiť rovno na ňu. Kým sa stihla spamätať, ležala na chodníku obklopená hŕstkou okoloidúcich ľudí. Všetci boli v šoku, ale našťastie niekoho napadlo okamžite privolať záchranku. Vodič auta sedel na svojom sedadle a z okna mu visela ruka s takmer prázdnou fľaškou vodky. Spoza rohu s prenikavou sirénou konečne dorazila sanitka. Evu dostali na nosidlách dnu a ponáhľali sa do najbližšej nemocnice. Pri šoférovi ostali dvaja lekári. Jemu sa ale nič nestalo. To je tá nesmrteľnosť opilcov...
V nemocnici sa okolo Evy zhromaždilo asi 8 sestričiek, lekárov a pracovníkov záchranky. Pomáhali ako sa len dalo. Evu okamžite odviezli na operačnú sálu a všetci okrem lekára a dvoch sestričiek ostali stáť pred obrovskými zeleno-bielymi dverami. Zavolali na číslo, ktoré mala v mobile predvolené na rýchle vytáčanie. Ozval sa Michal. Keď mu oznámili čo sa stalo, v telefóne asi minútu nebolo počuť nič. Michal bol v totálnom šoku. Hlavou mu prebehlo ich posledné stretnutie... "Bože!", pomyslel si. Cítil sa ako najhorší človek na svete. Keď sa spamätal, vypýtal si adresu nemocnice, prerušil obchodné stretnutie na ktorom práve bol a ponáhľal sa za ňou. Vďaka dopravnému kolapsu v meste sa celý zúrivý a roztrasený dostal do nemocnice až po Evinej akútnej operácii. Ležala bez pohnutia na bielej posteli v bielej miestnosti obklopená pípajúcimi prístrojmi. Sestričky ho radikálne odmietli pustiť dnu. On sa však nenechal odradiť a keď sa pozrel priamo na sestričku svojimi modrými očami, lesknúcimi sa od zadržiavaného plaču, nedokázala ho už ďalej držať za dverami. Vbehol do miestnosti, kľakol si k Evinej posteli a chytil ju za ruku. Lekár ho už-už chcel vyhodiť von, ale sestrička mu posunkom naznačila, nech ich nechá nepokoji. Miestnosť sa vyprázdnila. Michal si pritiahol nejakú stoličku k posteli, ďalej Evu držal za ruku a plakal. Plakal preto, že jej tak hlúpo ubližoval svojimi reakciami na Romana a vyčítal jej úplne maličkosti, že ju častejšie neobjal a radšej čakal, kým ona objíme jeho, že jej každý deň nekúpil ružu a nepovedal jej, ako veľa preňho znamená... Ona to síce tušila a cítila, ale aj tak. Mohol jej dať oveľa viac...
Zrazu sa zobudil na slabučké stlačenie ruky. Eva! Eva sa preberá! Zdvihol hlavu z postele a nežne ju pohladkal po vlasoch. Mala síce ešte zatvorené oči, ale vedel že ho vníma. Začal sa jej ospravedlňovať za všetko. Za všetko, čo sa mu preháňalo hlavou, keď si sadol k jej posteli. Eva sa len jemne usmiala. Pomaličky otvorila oči a uvidela Michalovu uplakanú a utrápenú tvár. Michal sa pomaly približoval k jej bledučkým perám a veľmi nežne a opatrne ju pobozkal. Ako keby bola z cukru. Potom Eva znovu zaspala.
A Michal tiež. Bol šťastný. Chvíľa, na ktorú pri jej posteli čakal už takmer 8 hodín, prišla. Mohol kľukne zaspať. A sníval sa mu sen oveľa krajší ako ten predtým...