Sen 1
Veľká chladná miestnosť s bielymi stenami osvetlená jedinou prenikavou neónovou lampou. Mladý muž sedí skrčený na nepohodlnej stoličke s hlavou opretou o posteľ. Za ruku drží svoju priateľku, ktorá len ticho leží na posteli. Nehýbe sa, viečka zakrývajú krásu jej očí, jej tvár už nezdobí úsmev. Jemu sa oči tiež pomaly zatvárajú, ale zo všetkých síl sa snaží nezaspať. Nakoniec ho však únava premôže a v jeho mysli sa začína premietať dnešný deň...
Je ráno. Michal sa práve prebúdza. Jeho prvý pohľad patrí Eve, ktorá tíško spí vedľa neho. Nežne jej odhrnie z tváre pramienok vlasov, aby sa znovu nechal očariť jej krásou. Vyzerá ako anjel. Tak rád by ju pobozkal... ale radšej nie. Nech si ešte trochu oddýchne. Opatrne vstáva z postele a pomaly kráča do kuchyne uvariť si kávu. Sadne si za stôl a premýšľa... O tom, aké šťastie mal, keď stretol Evu. Vniesla do jeho života svetlo, lásku, smiech. Čo by bez nej robil? Kde by teraz asi bol keby sa jej vtedy v bare neprihovoril? Na to nechcel ani pomyslieť. Boli spolu už vyše roka, čo je vzhľadom dĺžku jeho predchádzajúcich vzťahov doslova rekord. Eva bola iná ako všetky ostatné. Jej drobná postava v ľuďoch najprv prebúdza ochraniteľské inštinkty, ale keď ju spoznajú bližšie, zistia že je to samostatne fungujúca silná osobnosť. Sled jeho myšlienok náhle prerušili tiché kroky blížiace sa ku kuchyni. Vo dverách sa objavila Eva. Na sebe mala len jeho obrovské tričko a krásny úsmev. Sadla si Michalovi na kolená a bez slova ho objala. Chvíľku sa absolútne nič nedialo. Len si vychutnávali vzájomnú prítomnosť. Potom pokračovali v bežnom živote. Eva sa ponáhľala na prednášku z psychológie a Michal ako vždy meškal do práce.
Stretli sa až podvečer v obľúbenej kaviarni na námestí. Po úprimnom zvítaní si vymenili zážitky a dojmy z uplynulého dňa. Eva sa mala ešte večer stretnúť so svojím dlhoročným kamarátom. Toto jediné nemali vo svojom vzťahu vyriešené. Eva odmalička vyrastala medzi chlapcami a tak je aj teraz jej veľmi blízky priateľ muž. Michal sa všemožne snaží to tolerovať, ale tento jeden chlapík ho nejako obzvlášť znervózňuje. Vždy keď sa objaví v meste, Michalove reakcie sú absolútne nepredvídateľné. A tak sa aj teraz Eva bála oznámiť mu, s kým sa chystá stráviť večer. Nakoniec mu to však povedala a ako očakávala, Michal to nezvládol. Začal na ňu útočiť otázkami a jeho pohľad sa už ani zďaleka nepodobal na ten, ktorým ju každé ráno hladká po tvári. Eva bola v slovných prestrelkách ako budúca psychologička naozaj dobrá a tak sa ich rozhovor, alebo tichšia hádka, skončila Michalovým odchodom. Bez rozlúčenia, bez bozku, so zúrivým obviňujúcim pohľadom v očiach. Eva ešte chvíľu sedela v tej kaviarni a premýšľala. Ako mu má svoj vzťah k Romanovi vysvetliť? Prečo takto reaguje? Čo by ju chcel mať zatvorenú v klietke iba pre seba?? Michal sa cítil ukrivdený a dotknutý. V podstate sa len bál, že takú úžasnú osobu ako je Eva stratí. Lenže Eva to vnímala ako obmedzovanie slobody. Aj keď sa to vždy po Romanovej návšteve nejako utriaslo, nemali v tomto medzi sebou celkom čistý stôl.