Sľúbil si mi, že celý život,
Dňom nocou budeš pri mne stáť.
Odprevádzaš ma, kamkoľvek pôjdem,
Pomôžem zdolať každú hať.
Áno, sľúbil som. Vždy som aj plnil
Sľub, ktorý som ti z lásky dal,
A chránil som ťa pred vetrom, mrazmi,
Aj pred hranami ostrých skál.
Nechápem... Veď keď som občas
Za chrbát pozrel, miesto dvoch
Videl som v piesku chodníka iba
Stopy jedného páru nôh.
To znamená, že boli aj chvíle,
Keď si ma nechal na seba.
Nebol si pri mne, ako si sľúbil!
Späť si sa vrátil do neba?
Nie, to nie je tak. O čom tu vravíš,
Je z celej pravdy iba pol.
Miesto dvoch párov stôp iba jeden,
Neznamená, že sám si bol.
Ten jeden pár nôh, nevšimol si si,
Hlbšie sa vrýval do zeme,
Čo býva vtedy, keď unavení
Ťažké bremeno nesieme.
Ten jeden pár nôh patril mne!
Keď premohol ťa žiaľ a strach,
Keď v chorobe si na dno síl siahal,
Ja niesol som ťa na rukách!
Odpusť mi, anjelik, tú malú vieru,
Ale dnes človek taký je,
Pre bodľačie, čo z trávy dvíha,
Zabudnúť vie na ľalie.