Pre neho
Slová lásky na mňa nikdy príliš neplatili,
Netušila som, že i ja ju chcem.
Zamilovaným môj výsmech patril,
No dnes o nej už dávno viem.
Jediný pohľad do tvojich očí,
Obyčajné slovo pozdravu
A moje srdce dovtedy nemé
Začalo svoju prvú rozpravu.
Nebol si ten vysnívaný princ
Z hradu kráľa vzácneho.
Bol si obyčajným pomocníkom
Svojho strýka nemocou zlomeného.
Ja som však ihneď pochopila,
Že ty si vzácnejší než obyčajná sirota.
Boris, si pre mňa niečo viac,
Si jediný zmysel môjho života.
Viem, že spolu nikdy nemôžeme byť,
O tebe však nikdy viac nezapochybujem.
Prosím, vedz; v mojich myšlienkach si navždy zachovaný
Ako stelesnenie nehynúceho slova "milujem"...