Prázdniny v Egypte
"To je skvelý nápad!" Skríknem a objímem mamu. Tá sa usmeje a tiež ma silno objíme. "Ideme do Egypta!" Zakričím s radosťou a prebehnem do izby. Vyberiem tašku spod postele a začnem sa pomaly, ale isto baliť.
"Miláčik, veď na balenie máš ešte päť dní!" Povie mama s úškrnom.
"Ja viem mami, ale, keď ja sa tak teším!" Odpoviem jej. Viem aj to, že som blázon! Pomyslím si a pri tej predstave sa usmejem. Veď kto v sebe neschováva kúsok blázna? Každý ho v sebe má. No ale aj tak. Na radu mojej mamičky som s balením ešte pár dní počkala. Presnejšie štyri dni. Boli však neznesiteľné! Ako som si vydýchla, keď už bol deň pred odchodom. Tak som sa tešila na mojich "starých" kamarátov a na starých rodičov. Na kúpanie v mori, jazere a na túru k pyramídam. V deň D som bola trochu napätá. Veď čo ak si ma bývalý kamaráti nebudú pamätať? Čo ak nebude pekné počasie? No to s tým počasím, toho sa snáď obávať nemusím, veď v Egypte je skoro vždy pekne slnečno. Cestovali sme dosť dlho. Teda dlho pre mňa, ale bolo to pohodlné, keďže sme leteli lietadlom... Najhoršie však bolo, že celú cestu neustále pršalo. No keď som konečne zazrela suchú cestu pod nami, more a v diaľke Afriku, zaradovala som sa. Potom už len krásne žiarilo slnko a pekne ma hrialo. Veď bolo leto. Keď sme konečne dorazili na miesto, babka už vykukovala z obrovského okna, ktoré sú na letiskách a dedko stál vedľa babky a kýval nám. Rýchlo som vystúpila a bežala za dedkom. Silno som ho objala.
"Ahoj maličká!" Privítal ma.
"Teda, ty už nie si maličká, ale veľká! Ako si mi vyrástla!" Okomentoval ma dedko.
"Tak dlho sme sa nevideli, dedko!" Poviem mu na oplátku.
"Ale ty si nejako zmladol, dedo!" Pochválim ho. Babka nás tiež vyobjímala.
"Detičky moje!" Povedala s radosťou. Mama a otec pomaly vyberali kufre z auta a keď prišla babka, všetci sme sa spoločne hromadne objali. Dni utekali a krátili sa. Strašne som sa tešila na deň, keď si pôjdeme pozrieť pyramídy. Boli tam aj sfingy. Na tie som sa opýtala babky a ona mi porozprávala jeden krásny príbeh:
"Ako vznikla sfinga?
V starých dávnych časoch, keď svetu vládli faraóni sfingy ešte neexistovali. Sfinga je vlastne prekliata žena. Veľmi dávno vládol faraón menom Feastis. Bol vzorným vládcom, to áno, no srdce mal chladné a temné. Každý sa ho len a len bál. K nikomu nebol milý, ani k svojim najbližším. Hovorilo sa však, že bohyňa lásky Afrodita má naňho zálusk, no on o ňu záujem nemal a vôbec si ju nevšímal. Ona sa ho snažila zviesť svojou mocou a čarami, no jeho srdce bolo príliš tvrdé a chladné. Čiže jej moci odolal. Afrodita tým nebola vôbec nadšená. V jeden deň, keď pršalo a krajinou sa tiahla hrozivá búrka sa pred bránami Feastisovho paláca objavila žena. Nebola obyčajná, mala šarm a všetko na to, aby zviedla hoci aj boha. Proste, bola nádherná, možno aj krajšia ako samotná Afrodita! V ten deň, alebo skôr večer sa objavila pred bránami paláca. Snažila sa nenápadne dostať dnu. Keď ju stáže násilne dovliekli k Feastisovi, zostal stáť iba s otvorenými ústami. "Okamžite ju pustite!" Prikázal ráznym tónom. "Ale, pane, ona sa chcela dostať do pevnosti!" Namietal jeden zo stráží, no Feastis ho schladil pohľadom a tak stráže odišli. Feastis sa narovnal a začal okolo neznámej ženy obchádzať. Poriadne si ju premeral. "Smiem vedieť Vaše ctené meno, kráska?" Spýtal sa zdvorilo, no znelo to ako príkaz. "Efilisia!" Prezradila svoje meno hrdo. "Krásne meno!" Pochválil Feastis a pokračoval: "Ako Ti však môžem pomôcť, kráľovná môjho srdca?" Spýtal sa a bolo na ňom vidieť, že je zamilovaný - na prvý pohľad! Po pár dňoch sa Feastis zázrakom zmenil - bol prívetivý, milý a dobrý. Niekedy si poskakoval, no nikto nevedel prečo. Teda iba ja, pretože som bola jeho slúžka a počúvala som niekedy rozhovory. Bol zaľúbený, veľmi zaľúbený, no mladá pani mu stále nie a nie svoje srdce dať. Z toho bol nešťastný, no aj šťastne zaľúbený. Tou mladou pani bola Elisifia! Potom, čo odišla domov ju chodil Feastis každý deň navštevovať a posielal jej dary, krásne, zlaté a ligotavé. No ona vždy odolala. No po pár týždňoch, alebo skôr mesiacoch odolávania sa nakoniec vzdala a zašla za Feastisom sama. Boli spolu celú noc a ráno Feastis oznámil, že sluhovia majú chystať na svadbu! Každý z toho bol šokovaný, pretože ešte pred pár mesiacmi bol Feastis chladnokrvný a zlý. Táto správa sa samozrejme doniesla aj k bohom a hlavne k bohyni Afrodite, ktorá sa Feastisa snažila predtým "uloviť", no on ju nechcel. Začala hrozne žiarliť a skúšala rôzne čary a všetko možné len preto, aby tých dvoch rozdelila. No nepodarilo sa jej to. Láska medzi Feastisom a Elisifiou bola taká intenzívna, že ju nedokázala rozdeliť a to ju veľmi hnevalo. Svadba bola samozrejme krásna. Taká, aká má byť! Afroditu táto svadba však ešte viac rozzúrila a skoro sa zbláznila od žiarlivosti. Zašla teda za jednou bohyňou, ktorá nebola vôbec známa a tak dala Elisifiu zakliať. Mala sa stať človekom, no zároveň zvieraťom. Hneď po svadobnej noci, stála v posteli obrovská socha! Socha, ktorá potom bola nazvaná sfinga. Feastis bol z toho zhrozený. Veď kto by nebol? A okrem toho premenu Elisifii na sfingu videl na vlastné oči! Pretože nemohol zaspať, tak sa na ňu celú noc pozeral a zrazu toto! Bol vydesený - skoro na smrť! Dal teda sfingu odniesť k pyramíde, v ktorej bude pochovaný, aby boli pri sebe aj po smrti blízko. A tak vznikla sfinga, vlastne vznikla žiarlivosťou a zlobou nad neopätovanou láskou."
Dorozprávala babka.
"Fíha! To je super!" Reagovala som na príbeh. Deň sa však skončil a na druhý deň sme museli odísť. Škoda. No boli to naozaj super prázdniny.