Bol to iba obyčajný deň. Mellisa, 13 ročné dievča, prišlo domov zo školy. Jej mama bola akurát na odchode do práce. Ešte predtým než zatvorila za sebou dvere, povedala: „Mel, v chladničke máš obed a aj večeru. Dnes mám nočnú. Nezostávaj dlho vonku a choď najneskôr o jedenástej spať!“ „Dobre, mami...“ súhlasila Mellisa a dodala: „Ľúbim ťa!“ a objala mamku. „Aj ja teba, dcérenka!“ povedala mama a s úsmevom na tvári sa otočila a odišla do práce. Mel sa pozerala von z okna bytovky, až kým sa auto jej mami nestratilo za rohom. „Dobre, poďme sa najesť!“ zašomrala a zapla si rádio. Akurát dávali jej obľúbenú pesničku, tak začala Mellisa tancujúc vykladať z chladničky nádobu s kurčaťom. Povzdychla si a vložila ho do rúry, kde boli na plechu aj zemiaky. Zapla rúru a a nastavila časovač na takú hodinku. Potom sa pobrala s taškou do izby a tam si zapla počítač. Vybrala zo skrinky s učebnicami Dejepis a začala hľadať poslednú látku. „Hmm...odpovedať sa mi nechce, tak urobím referát!“ rozhodla sa Mel a šibalsky sa usmiala. Potom zapla prehliadač a začala hľadať na internete. Keď referát konečne našla, začala prepisovať na papier. Po takej polhodinke prepisovania si konečne vydýchla a začala krútiť ruku, stuhnutú od písania. „Konečne!“ povedala, a postavila sa, zrazu však dostala chuť na niečo sladké. Tak zašla do kuchyne a hodila rýchly pohľad do rúry. Kurča ešte nebolo. Potom otvorila skrinku so sladkosťami. Zlapala po dychu. Nič v nej nebolo! „Super!“ povedala a zamračila sa. Už ju rádio prestalo baviť a tak ho rýchlo vypla. No v tom zazvonila telefón. Mel rýchlo utekala do obývačky a zdvihla ho. „Haló?“ opýtala sa. „Mel, to som ja, mama. Prosím ťa, zbehni rýchlo do obchodu a kúp mlieko, chlieb a sebe niečo sladké.“ Rýchlo zaševelila do telefónu mama a čakala na odpoveď. „Dobre, mami!“ povedala Mel. „Peniaze sú v mojom nočnom stolíku, tak si ich zober.“ Vysvetlila mama a dodala: „Musím končiť, ahoj!“ rozlúčila sa a zavesila. „Ahoj!“ povedala Mel, ale už ju mama nepočula. Vzdychla si a išla vypnúť počítač. Potom zašla do maminej spálne a vybrala peniaze z nočného stolíka. Podišla k dverám, tam sa obula a obliekla si na seba vetrovku. Vyšla von a zamkla dvere. V obchode nakúpila všetko, okrem chleba a tak musela zájsť ďalej do mesta. Tam chlieb ešte mali. Cestou naspäť ale uvidela v cukrárni veľmi, veľmi lákavý koláčik a tak neodolala a zašla si tam na chvíľu sadnúť. Ako ten koláčik vyzeral, tak aj chutil - bol vynikajúci! Keď zaplatila, vyšla von a začala sa poberať domov. V strede cesty stretla svoju najlepšiu kamarátku Kiaru. Chvíľu sa rozprávali, ale potom Mel navrhla, aby Kiara zašla k nim domov, na obed. Kiara horlivo súhlasila a obidve sa pomalým tempom pobrali k Mellise domov. Pred bytovkou to uvideli. Z druhého poschodia, presne z okna, kde bývala Mel sa valil hustý, čierny dym. „Och nie! Môj obed! Zabudla som ho tam! Musím ísť dnu!“ zakričala Mel a pustila nákup na zem. Ľudia zatiaľ vychádzali, ale Mel si ich nevšímala a utekala hore schodmi do jej bytu. Kiara sa ju márne snažila zastaviť. Mel rýchlo vybrala kľúče z vrecka a odomkla dvere. Keď ich otvorila, videla ako sa v byte pomaly zakráda čierna hmla priamo z kuchyne. Mellisa vbehla dnu. „Och nie!“ zamrmlala a snažila sa uhasiť oheň, ktorý sa vznášal okolo kurčaťa v nádobe. Dym sa dotkol požiarneho hlásiča a v celej bytovke sa ozýval ten hnusný, prenikavý zvuk. Požiarnici sú už určite na ceste! Mellisa už nevydržala a vybrala nádobu s kurčaťom z rúry, chcela ho len ochladiť v ľadovej vode, ale neuvedomila si, že nádoba aj s kurčaťom sú strašne horúce a tak keď ucítila pálčivú bolesť, rýchlo kurča pustila na zem. „Au!“ zvreskla a pozrela sa na kurča, ležiace na koberci, ktorý pomaly začal horieť. Mel už nevydržala a utiekla k dverám, chcela ísť len von, iba utiecť z tohto bytu, no keď sa snažila otvoriť dvere, nešlo to! Búchala na dvere, ale nikto jej nepomáhal. Dym sa šíril ďalej, až sa prikradol k dverám, kde Mel stála a plakala. Pomaly sa začala dusiť, až sa nakoniec zosunula na zem. Toto je môj koniec! Myslela si Mel a pomaly zatvorila oči. Prepáč, mami, ľúbim Ťa! To bola jej posledná myšlienka. Potom začala upadať do bezvedomia, čierna tma ju ťahala stále hlbšie a hlbšie, až nakoniec bola v úplnom bezvedomí. Po nekonečne dlhom čase sa Mellisa zobudila. „Mami?“ opýtala sa ešte so zatvorenými očami. „Dcérenka!“ povedala jej mama šťastne a Mel cítila na svojej ruke tlak. „Čo, čo sa stalo?“ opýtala sa Mellisa a pomaly otvorila oči. „Začalo horieť, zabudla si na obed, ty môj hlupáčik. Vbehla si vraj dnu a snažila si sa to uhasiť, ale potom si upadla do bezvedomia. Jeden odvážny požiarnik Ťa zachránil!“ povedala mama a usmiala sa na svoju jedinú, milovanú dcéru. „Prepáč, mami!“ ospravedlňovala sa Mellisa a začali jej tiecť slzy. Mama sa usmiala a utrela jej slzu, ktorá sa jej kotúľala po líci. „To nič... Hlavne, že žiješ! Mala by si podľa mňa skôr poďakovať tomu požiarnikovi, alebo skôr celému tímu!“ povedala mama. Mellisa sa usmiala. „Áno, to musím a hneď!“ povedala Mel, potom sa však pozrela na mamu. „Mami? Nemáš papier a pero?“ opýtala sa. Mama sa usmiala. „Vedela som, že sa ma to opýtaš!“ povedala a vytiahla z kabelky čistý papier a pero, potom zobrala časopis a podala ho Mel ako podložku pod papier. „Ďakujem, mami!“ poďakovala Mel a začala písať.