Nepredvídateľná Valéria (1. časť)
Dunivé kroky ozývajúce sa v temnote. Tiché vzdychy ktoré naháňajú strach. Čierne závesy, cez ktoré presvitá zapadajúci mesiac. "Odpusť mi bože," šepot ozývajúci sa v tmavej izbe na konci zaprášeného, opusteného domu. "Je snáď zlé rozhodovať sa tak, ako chcem ja a nie tak ako chcú iní? Je zlé niekedy myslieť na seba a nezaujímať sa o názory ľudí? Zhrešila som tým, že som sa rozhodla pre to čo je pre mňa dôležité, ale niektorých ľudí to možno raní a budú ma nenávidieť a preklínať po zvyšok svojho života, a možno aj po smrti?" šepkanie sa skončilo a v tmavej izbe čupelo dievča. Malé nevinné dievča, zožierajúce sa v sebaľútosti. Tmavé vlasy mala na tvári, po krku jej stekali kvapky potu a na lícach sa jej, pod žiarou mesiaca, ligotali kvapky sĺz ktoré stekali na zaprášenú zem. Ruky mala spojené ako pri modlení a lakte si opierala o okenicu. Čierna posteľ za ňou vŕzgala, no ona nič nevnímala. Svetlomodré oči plné sĺz upierala na žiarivý mesiac ktorý vytváral jediné svetlo v dome. Dívala sa ta akoby čakala, že z neba zostúpi sám boh. Všemohúci. Vládca všetkých živých. Vládca všetkých mŕtvych aj nenarodených.
"Valéria! Zase tu máš neporiadok! Okamžite vstaň a vysávať dom!" zavelila a postavila sa pred dcérinu posteľ s rukami v bok. Valéria zdvihla hlavu, podoprela sa lakťami a pozrela na mamu. "Dobre!" podráždene zvolala. Mama sa rýchlo nadýchla, vybehla z izby a zatresla za sebou dvere. Valéria klesla na vankúš, pokrútila hlavou a pozorovala na stene veľkého pavúka ktorý sa snaží vymotať zo svojej siete.
Napokon vyšla z izby a hneď jej padol zrak na brata. Adam sedel za počítačom a nohy mal vyložené na stole. "Mami! Prečo ja musím vysávať zatiaľ čo on," ukázala prstom na brata. "si sedí pred počítačom s vyloženými nohami?!" Adam sa len šibalsky uškrnul a v duchu sa sestre vysmieval. Zdvihol sa zo stoličky (čo bolo veľmi nečakané, väčšinou tam sedí bez pohnutia), prišiel ku dverám vyplazil svojej sestre jazyk a zabuchol jej dvere pred nosom.
"Bože dieťa" vzdychla si mama pri utieraní riadu. "Prečo mi musíš robiť samé starosti?" položila si rečnícku otázku, a ďalej utierala riad. Valéria sa na mamu zadívala a skoro jej o tom povedala svoje. Skoro jej povedala že jediný kto tu robí starosti a špiní vzduch je ona, keď uprednostňuje jedno dieťa pred druhým. "Nie je to spravodlivé." Povedala si po šepky a prešmykla sa do kúpeľne.
Zatiaľ čo ona vysávala dom, jej rodičia pozerali video a smiali sa na hlúpych poslancoch. Už to tam nevydržala, prišla za rodičmi postavila sa pred televízor a povedala. "Idem von." Čakala že jej povedia, že má ešte umyť garáž alebo ďalšiu z ich vymyslených hlúpostí. No namiesto toho sa na ňu oboril otec. "Valéria nevidíš že pozeráme televízor? Zmizni od tej telky, nie si priesvitná!" povedal rozhodne a jej nič iné nezostávalo len poslúchnuť. Vybehla po schodoch do svojej izby, zabuchla za sebou dvere a obliekla si čierne tričko a čierne nohavice.
Keď si obula tenisky prišla ku vchodovým dverám a povedala nahlas.
"Vy neviete čoho som schopná!"
Po týchto sotva počujúcich slovách zatresla dvere a bežala do obchodu kúpiť si farbu na vlasy. Keď sa vracala domov stretla Hannah. "Ahoj, ideš si farbiť vlasy?" Posmešne sa jej spýtala a trochu sa uškrnula. "Áno, ideš so mnou?" spýtala sa jej a ukázala na farbu. "Vážne to chceš urobiť? Ty, také slušné dievča?"
"Presne pre toto to chcem urobiť, lebo si každí myslí, že som slušná! Ja mám už dosť tej dobrej poslušnej Valérie, čo skáče tak ako jej pískajú!" povedala a zahľadela sa na lúku. "Vidím, že si konečne dostala rozum."
Hannah sa zasmiala a zobrala od nej farbu na vlasy. "Môžeme ísť ku nám, naši nie sú doma. A zavoláme aj Lucy?" pozrela sa na ňu a zbadala jej v očiach strach. "Hádam len nechceš cúvnuť?"
"Nie to nie ale nechcem aby bol pri tom aj niekto iný." Hannah je jej najlepšia kamarátka, ktorá ju nikdy nesklamala. "Dobre, tak poďme." pobádala Valériu a efektívne sa na ňu pozrela, aby zistila či je to naozaj ona. Predsa len Valéria nikdy nespravila hlúposť len tak z rozmaru. Keď prišli k domu, Valéria vyšla na poschodie a sadla si na vaňu. "Tak sa do toho pustime!" povedala rozhodne Valéria a vložila farbu na vlasy Hannah do ruky.