Prudké vzdychy, ktoré sa ozývali z izby Veanny Denal akoby splývali s bleskami, ktoré v pravidelných intervaloch udierali pred dom sestier Denal.
"Zhlboka dýchaj Vea." Povedala milo Violet zatiaľ čo Veanna ležala na prepotených obliečkach a z čela jej tiekol pot.
"Vio!" Zvreskla Veanna už po šiestich hodinách iracionálneho tlačenia.
"Vio! Zabi ma!" Plakala a stisla sestre ruku.
"Prosím! Nech je už koniec." Violet, ktorá sestre nevenovala ani najmenšiu pozornosť, lebo sa práve zaoberala zadkom doktora, ktorý ošetroval jej sestru len prikývla.
"Hneď Vea, hneď..."
"Čo chceš povedať tým hneď? Že ma zabiješ?"
"Uhm..." Prikývla Violet, pustila sestrinu ruku a zozadu sa prikradla ku doktorovi. Veanna sa zvíjala v bolestiach no nikto jej nevenoval pozornosť.
"Takže..." Začala Violet a zväčšila si výstrih. "...ty si doktor?"
Namotala si prameň vlasov na prst a točila s ním. Doktor sa na ňu žiarivo usmial.
"Nie, ja som tu len ako kreatívny doplnok." Odpovedal a utrel od vody nejakú ostrú vecičku.
"Moja izba je málo kreatívna." Žmurkla na neho Violet a odopla si ďalší gombík pri výstrihu. Práve keď sa chystal doktor odpovedať, Veanna na seba upozornila vankúšom, ktorý ho trafil do hlavy.
"Hej! Vy hrdličky, ja tu rodím!"
Doktor sa ani nepozrel na Violet a podišiel ku Veanne
"Takže, slečna Denal môžete tlačiť."
"Tá teda vie kedy rodiť..." Zašomre si popod nos Violet a zošuchne sa na kraj postele.
Veanna tlačila ďalšie 2 hodiny a 23 minút, keď sa jej utrpenie konečne skončilo.
"Dvojičky?" Prekvapene sa spýtala Violet.
"Vivienne a Veynanne..." Šepla Veanna a s otvorenými ústami zaspala.
Doktor zobral dievčatká, poumýval ich a uložil vedľa matky.
"Nechceš zostať na večeru?" Zúfalo zakričala Violet na doktora no márne. Doktor zabuchol vchodové dvere a Violet vpochodovala do izby, kde rodila jej sestra a zatriasla ňou, keď zbadala ako sa jej
zatvárajú oči.
"Prečo si nemohla rodiť o trošku skôr?! Už som ho mala!!!" Kričala na ňu a bolo jej absolútne jedno, že tým zobudí svoje dve neterky.
"Povedz Vio nemám krásne deti?" Spýtala sa Veanna a absolútne nevnímala jej zlosť.
"Hej úžasné!" Odfrkla Violet a sadla si na posteľ s prekríženými rukami na hrudi.
"Ale prosím ťa Violet, zbalíš každého chalana či je ženatý alebo vdovec. Jeden ti snáď chýbať nebude" Z tváre Vio zmizla všetka zlosť a tvárila sa, akoby jej slová Veanny veľmi lichotili.
"Áno zbalím, lebo som krásna dokonalá..." Ako to hovorila postavila sa a ukazovala krivky svojho tela. "...a sexi." Dokončila a žmurkla na svoju upotený sestru, ktorá sa len smiala na jej slovách a pomaly zaspávala. Zase.
"Vio? Nemohla by si ma umyť? Strašne smrdím..." Spýtala sa jej Vea a hneď vedela, že márne dúfa, Vio by jej určite nepomohla. Určite nie takýmto spôsobom.
"Čo ti šibe? Pokazím si manikúru!" Vea sa sťažka zasmiala a Vio tiež.
"No poď!" Violet ju vzala za ruku a vyložila si ju na plecia, aby sa jej lepšie chodilo a odviedla ju do kúpeľne, nepustila jej teplú vaňu a uložila ju do nej. Veanna klesala do vody a skoro by aj bola utopila, keby ju neprezradili bublinky, ktoré pri tom vyšli na hladinu. Vio sa rýchlo
zorientovala a vytiahla ju nad hladinu.
"Ľúbim ťa sestrička..." Povedala so smiechom Veanna, aj keď sa skoro utopila.
"Aj ja teba, len nabudúce sa už netop, škodí to môjmu laku..." Prevrátila nad vodou oči a sadla si na záchodovú misu aby mohla dávať na sestru pozor.