Lithania (2. časť)
"Fú ale je zaprášená, dlho sme ju nehrali..."
Povedala som Cindi a chytro som si vylovila sedem písmen z vrecúška. Neskôr si písmena vytiahla aj Cindi. Hrali sme takmer dve hodiny no potom ma to už prestalo baviť. Hlavne preto, že už som nevedela vymýšľať ďalšie slová. Ku podivu som vyhrala o dva body a to Cindi mierne vyviedlo z miery. Ale nevšímala som si to a zapla som televíziu. Samozrejme tam dookola dávali len tie isté rozprávky.
"Počuj Lai, poďme sa rozprávať o chalanoch."
Zaškerila sa a štuchla do mňa lakťom. Prikývla som, keďže aj ja som sa chcela o nich rozprávať. Veľmi ma zaujímalo, kto mi ten list poslal, ale nedávala som to najavo.
"Oh bože! Ten nový elf Thomas Philieps je úžasný. Má krásne hnedé oči a krásne blonďavé vlásky, také tie rovné a voňavé!"
Hovorila tak zasnene, že až som sa začala potichu chichotať. Ona ho snáď pozoruje celé dni (a možno aj noci).
"No nie je?!"
Spýtala sa ma a ja som len prikývla.
"Čo ty?"
Šibalsky sa na mňa usmiala a ja som spustila:
"No dobre, ja som sa snáď zbláznila do toho démona Justina Frieda. Je taký krásny, tá jeho chôdza a tá jeho vôňa, ktorá sa mení každú chvíľu."
Začala som sa rozplývať aj ja.
"Škoda, že je tu len tri dni. Ale vlastne to ani nevadí... Veď mu ukážem školu, aj keď sa trochu bojím ísť do Hastonu (mesto démonov). No možno ho zastihnem na liečiteľstve alebo na elixíroch."
"Hej, hej!"
Pritakávala mi Cindi, ale bolo vidno, že ma v skutočnosti vôbec nepočúva. Myslí len na toho svojho elfa. Asi polhodinu sme obidve snívali o našich krásavcoch, no potom sme už aj hodili reč.
"Lai neprespíš u mňa?"
Bola som trocha zaskočená otázkou, ale zároveň som sa aj tešila na dievčenský večer. Už dávno som si nezahrala vankúšovú vojnu či vadí - nevadí.
"Super!"
Vykríkla Cin a objala ma ako malé dievčatko.
"Tak poďme už. Zober si pyžamo, kozmetický kufrík a poď."
Ani nestihla dopovedať a ja už som mala v ruke všetky veci, čo som potrebovala. Vyšli sme von a odkráčali do domu oproti, kde bývala Cindi. Jej dom bol veľmi pekný , čistý a leskol sa akýmsi sprejom proti prachu. Navyše jej dom krásne voňal po levandule. Hneď ako som vošla privítal ma jej malý tigrík Bellko. Je to asi najzlatší tiger na svete. Skočil mi do tváre a oblízal mi nos.
"Aj ja by som si mala nejaké malé zvieratko kúpiť."
Usmiala som sa na Cindi a rovno som sa rozbehla do jej izby cez schody a cez jej tajomné na čierno nafarbené dvere.
"Jejo Cindi ty máš aj nového škrečka?"
Uprela som pohľad na niečo malé v klietke ako to behalo v kolese.
"Áno mám!"
Zakričala mi ešte z prvého poschodia a potom už bola pri mne.
"Volá sa Bubu a je stráášne zlatý."
Povedala, vybrala škrečka z klietky a privinula si ho k tvári. Len som kývla hlavou a pohladkala som Buba. Mal pekné čierne fľaky na bielej srsti. Pripadal mi ako taká mala kravička, ale radšej som to nepovedala. Cindi je milovníčka zvierat a je veľmi citlivá. Ja som skôr milovníčka prírody a som drzá, ale nevadí mi to. Možno to vadí profesorom, ale to už je ich vec. Pozrela som sa von oknom a uvidela som ako nádherne prší.
"Cindi, pozri prší!"
Povedala som a ukázala som prstom na okno.
"Poď!"
Potiahla som ju za ruku a ťahala som ju dole schodmi až k dverám. Nasadili sme si žabky, keďže vonku je teplo ako v Egypte. Vytiahla som ju aj von dvermi a začali sme tancovať v daždi.
"Haha!"
Smiala som sa na celú Lithaniu a Cindi sa smiala na mne. Veľmi dobre sme sa bavili. Začali sme tancovať makarénu a egyptský tanec. Tak sme sa smiali, až sa mi začalo čkať. Čkalo sa mi ako dajakému bláznovi a Cindi sa rozrehotala ešte viac. Zrazu ma vyrušila sova, ktorá mi doniesla v pazúroch nejaký list. Nechcelo sa mi ho čítať a tak som ho len strčila do vrecka a rozhodla som sa tancovať ľudovky.
"Hej hu..." zapišťala som a dala som si ruky v bok. Tancovanie v daždi je naozaj super. Cindi nemala chybu. Síce netancovala, ale smiala sa na mne až schytila kŕče do brucha.