Vidíš ma samú, na útese stáť,
Nebojíš sa o mňa.
Ja sa už teda nemám čoho obávať,
lebo ty neprídeš po mňa.
Kde sú to tie časy,
keď hladil si moje vlasy
a do uška sladké slová šepkal,
ktoré nikdy nepočul ani sám kráľ.
Zdvihnem nohu,
zhrozene sa dívaš.
Je to kvôli tebe, rob si výčitky.
Nevyberaj ma však z vody, premokneš do nitky.
"Nie!" kričíš na mňa zhrozene.
"AAA..." s krikom skáčem blažene.
Padáš na kolená, prosíš o zázrak
Je mi ťa ľúto, zmeškal si môj vlak.
Odviezol ma do rajskej záhrady,
kam môžu len milenci bez zrady.
Darmo klopeš na nebeské dvere,
Do pekla pôjdeš!
Už čert si ťa berie.