Raz ma zabije vlastná tvrdohlavosť a nepoddajná otcova povaha. Prečo si sama takto ubližujem? Ja... ja musím so sebou niečo urobiť, nemôžem predsa stále sedieť doma a pozerať sa cez zažltnutú záclonu, sledovať kto- kedy- načo –ako a skončiť ako stará suseda na prízemí nášho činžiaka. To nedopustím. Pozrime sa, opäť ma orlí nos strčený v škáre okna a pozoruje ľudí, aby sa nezbláznila fádnosťou, ktorá sprevádza každý deň. Nie, nedopustím. Vyberiem z chladničky pokrčený papier so salámou, margarín a na spestrenie malé rajčiny z maminej záhrady, ktoré mi nasilu vtískala do tašky. Trocha šťavy kvapla na leták, ktorý som ráno vybrala zo schránky. Na slove „v núdzi“ bol teraz červený fľak, papier stále vsával šťavu až sa fľak zväčšoval. Nestáva sa mi to často, ale v sekunde som sa rozhodla.
Správne dvere som našla na štvrtýkrát. Žiaden pracovný čas, ani len lístok s oznámením, že práve tu má kanceláriu dobročinná organizácia. Len obyčajné číslo natreté čiernou farbou cez šablónu.
„Prečo nie je na dverách napísané, že tu sídlite?“
Dávam jednoduchú otázku jednoduchej žene s telefónom pri uchu. Skladá.
„Existujú veľmi bezcitný ľudia, ktorí si radi hlúpo uťahujú z ľudí z nižšej sociálnej vrstvy. Vidíte, a to žijeme údajne v civilizovanom svete.“
„Ako sa však k vám dostanú tí, čo chcú pomôcť?“
„Ako vy.“
„Na cestu som sa pýtala minimálne troch ľudí.“
„Áno, o to tu ide. Kto skutočne chce, cestu si nájde.“
V duchu som sa usmiala. Túto vetu som už počula. Od sestry. Zvláštne. Urobiť niečo pre šťastie... Prečo som stále hľadala „svoje“ šťastie? Prečo ma nenapadlo nájsť ho prostredníctvom iných ľudí?
Toto miesto sa ani nedá nazvať sídlom organizácie. To sa nachádza medzi ľuďmi, vonku.
„V čom spočíva moja výpomoc?“
„Ak máte naozaj solídny záujem, trebárs aj dnes by som vás mohla zobrať do útulku pri stanici. Máte ho?“
„Áno, mám. Inak by som sem neprišla.“
Keby ma tak počula sestra... Ale nerobím to kvôli nej. Uznávam, že ona ma k tomu doviedla, ale robím to pre seba, z vlastného presvedčenia. Pre šťastie. Nie pre moje šťastie.
„Aké máte vzdelanie?“
„Som vyučená kozmetička.“
„Výborne. To znamená, že máte skúsenosti s hygienickými službami alebo možno aj so starostlivosťou o ženy.“
„Jeden rok som bola v Anglicku na au-pair pobyte. Starala som sa o tri deti v jednej učiteľskej rodine.“
„Fajn, je to útulok pre matky s deťmi na ulici. Pokiaľ nemáte zábrany či nejaké predsudky, môžeme ísť. Vlastne sa musíme zastaviť pre jednu vychovávateľku na dôchodku, ktorá nám tiež pomáha. Tak ideme?“
„Áno, poďme.“
Z dôchodkyne sa vykľula veľmi milá pani, ktorá s odrastenejšími deťmi hrala na ihrisku vybíjanú. Respektíve nehrala, ale dohliadala. Určite by sa rada zapojila, ale telesná hmotnosť a jej vek jej to nedovoľovali. Pani z kancelárie je pôvodne lekárka- ortopédka. Stretávala sa aj so zanedbanými deťmi, cez ktoré sa potom dostala k ich matkám. A po hroznom zistení, z akého prostredia pochádzajú, rozhodla sa im pomáhať. Teraz sedím vedľa nej a počúvam jej prednášku o materskom mlieku. Mladé ženy, lepšie a presnejšie povedané, vyliečené narkomanky, Rómky či mladučké mamičky alebo zneužívané ženy počúvajú s krásnym zaujatím. Ostýchajú sa, aby schovali svoju nevedomosť, ale zábrany postupne padajú, čo vyústi do živej diskusie. Prišla aj vychovávateľka, deti sú už unavené a uložila ich do postieľok. Teraz sa pridala k nám. Vypočula som si množstvo príbehov, ťažkých osudov, ktoré by zlomili aj silnú mužskú náturu. Ale tieto ženy nie. Vydržali údery od opitých manželov, pocítili chlad a vlhkosť chodníkov a teraz sú tu. Rozhodnuté zmeniť svoj život. Každý druhý deň sme tu trávili popoludnie, často krát sme sa vracali večer, za tmy. Z mojich spolu dobrovoľníčok sa stali skvelé priateľky a ja sa stále teším na dievčatá a na deti v útulku. Aj keď dostávam zanedbateľný honorár, za peniaze kupujem knihy pre tých drobcov. Síce z antikvariátu, ale urobia im radosť. Sú šťastné. Správne, čisté. Vďaka ošúchanej prostej knihe z antikvariátu. Aj ja som šťastná, lebo to vidím.
Ale stalo sa niečo, čo mi vyrazilo dych. Vychovávateľka, pani dôchodkyňa, mi povedala, že jej dcéra je majiteľka malého kozmetického salóna a potrebuje pomocníčku, žiaľ na polovičný úväzok. Zajtra idem na pohovor.