Dračie oko (1.časť)
Pred mnohými a mnohými rokmi, keď ľuďom vládli mágovia, zvieratám elfovia a veže a hradby strážili draky, vytvorili si traja priatelia tri kráľovstvá. Prvé kráľovstvo bolo kráľovstvo jednorožcov. Toto bolo jediné kráľovstvo na svete, kde vládol elf – Kalem. Jemu patrilo mnoho lúk a zvierat. V druhom kráľovstve vládol mág najmladší z priateľov. Volal sa Alean, on vládol kráľovstvu drakov. Aleanovi patrilo veľa dračích údolí. A v treťom kráľovstve vládol druhý mág Galan, jemu patrili temné lesy a jaskyne. Vládol kráľovstvu tieňov. Všetky kráľovstvá si nažívali v pokoji a miery až kým neprišiel ten osudný večer.
Kráľ Galan sedel v sieni v kresle a vybavoval nejaké veci ohľadom daní. Keď podpísal posledný pergamen orlím brkom, postavil sa a zamieril do svojej komnaty. Prešiel cez obrovskú dláždenú chodbu a vošiel do komnaty. No skôr ako sa stihol prezliecť, vtrhol do komnaty jeho sluha. Kráľ sa nahneval a skríkol: "Prečo ma vyrušuješ? Ty nevieš kto som?"
"S...samozrejme, že viem pane, ale mám novinky, ktoré by vás mohli zaujímať. " Poklonil sa sluha a keď sa vystrel, ústa sa mu rozjasnili do šialeného úsmevu. Keď sa kráľ upokojil, sluha mu rozprával o akom si starcovi, ktorý nedávno zomrel a nezanechal za sebou nič okrem akéhosi záhadného náhrdelníka. Kráľ pozorne počúval sluhu a pritom sa nervózne prechádzal po komnate. Jeho ozdobné topánky v tom tichu zvonili. Pretože sluha šepkal, kráľ musel veľmi pozorne načúvať, aby zachytil jeho každé slovko. Keď
sluha dokončil, znova sa uklonil a jeho ústa sa rozjasnili.
"A to si ma pre toto otravoval, kvôli nejakému starcovi?" Zahrmel kráľ. Sluha sa ani nepohol iba sa na kráľa pozeral, ako keby to bolo skvelé predstavenie. "Čo ma po nejakom náhrdelníku! Mám veľa peňazí... načo mi bude náhrdelník?!" Smial sa Galan. "Ale pane, hovorí sa že ten náhrdelník má veľkú moc... " Sluha ani nestihol dopovedať vetu a kráľ sa k nemu rozbehol, chytil ho pod krk a pritlačil ho k stene. "Robíš si zo mňa blázna?" Vrčal kráľ a ešte silnejšie mu zovrel hrdlo. "To by som si nikdy nedovolil!" Zachrapčal sluha, lebo sa už dusil a nevládal dýchať. Galen pustil sluhu a zahľadel sa von oknom. "Dobre...dám ti ešte jednu šancu...akúže má ten
náhrdelník moc?" Spytoval sa Galen, akoby sa nič nestalo. Sluha ležal pri stene ešte stále modrý a vyľakaný, no aj tak sa vzchopil a postavil sa. "Môj pane, hovorí sa, že dokáže privolať a aj ovládať draky!" Šepkal sluha a znova sa uklonil. "Nie, nie." Namietal kráľ a prešiel si prstom po hrdle. "To nejde, lebo všetky draky a aj ich údolie patria priateľovi Aleanovi, to nemôžem prijať." "A...ale pane toto je tá..." Začal sluha. "Nijaké ale, je rozhodnuté, ten náhrdelník nechám tam kde je teraz!" Povedal Galen a začal si úporne predstavovať, ako si ten náhrdelník dá na krk a všetky draky mu budú ležať pri nohách. Lenže on nemohol, dal sľub a ten aj dodrží iba ak...
"Sluha, akúže to má moc?" So záujmom sa spýtal kráľ a prstami si prechádzal po brade. "Môj pane, ten kto ho nosí dokáže ovládať a privolať všetky draky na svete." Riekol
sluha a uklonil sa. "Hovoríš, že všetky draky na svete?" Pozrel sa sluhu. "A...áno pane." Šepkal sluha a čierne oči sa mu zablýskali. "P... pane viete aká by to bola...?"
"Áno viem, ale..." Pomaly uvažoval kráľ. "Pane, boli by ste ten najbohatší kráľ na svete a mohli by ste byť aj viac ako kráľ, lebo s drakmi by ste porazili každé kráľovstvo!" Uškrnul sa sluha. "A...ale ja to nemôžem urobiť, prisahal som..." Šepkal. "Nie pane vy ste to len sľúbili!" Povedal sluha a začal sa pomaly približovať ku Galenovi. "Len si to predstavte pane...kráľ Galen, najbohatší kráľ všetkých čias!" Škeril sa sluha. "Myslíš, že... " Uvažoval kráľ.
"Áno pane!"
"A nevadilo by...?"
"Určite to pochopí."
"Potom by som mal..."
"Rozhodne pane!" Škľabil sa sluha.
"Zavolaj Astena!" Zvolal šťastný kráľ.