Dokument o fialkách
Fialka Trojfarebná (Viola tricolor)
Fialka tak krásna si získa mnoho pohľadov okoloidúcich či turistov z neznáma. Je to jediná fialka, ktorá sa môže popýšiť tromi farbami. Nie je však len bohatá na farby, ale má aj krásnu históriu vzniku. Povráva sa, že bola vyšľachtená ako znak nesplnenej lásky:
Rok 1852 , Hongkong - na nádvorí hradu.
Po odbití polnoci sa mala Mia (princezná) a Charlie (sluha) mali stretnúť na nádvorí za kríkom plným ruží. Obidvaja mali v očiach slzy. Keďže Charlie pochádzal z kočovnej rodiny, aj tentoraz sa musel prispôsobiť odchodu, keďže nebol ešte dospelý. Charlie túto noc chcel venovať Mii. Charlie sa snažil zakryť slzy a tak sa posadil na konár stromu a usmieval sa. Mia prišla ako vždy vkusne oblečená.
"Tu som!" Zvolal Char, zoskočil zo stromu a pobozkal Miu na líce. Povedal jej, že má pre ňu prekvapenie a posadil sa na zem. Mia si sadla k nemu a so zavretými očami. Charlie z vrecka vytiahol tri semienka fialovej žltej a bielej farby. Podal ich Mii a povedal: "Nech ti tieto semienka vždy pripomínajú našu lásku. Pozri biela znamená život, fialová lásku a žltá vernosť." Mia si ich zobrala do ruky, pobozkala Charlieho a už navždy sa s ním rozlúčila. So slzami v očiach utekala domov, keď v tom zbadala vonku jej macochu Milviel, nazlostenú ako vždy.
"Čo to máš v tej ruke!? Daj to sem!" Roztvorila Mii päsť a vybrala jej tri semienka.
"Toto ti dal ten žobrák!?" Spýtala sa a odhodila semienka na zem. Mia sa rozplakala ešte väčšmi a utekala do svojej izby. Nakoniec v slzách zaspala a myslela na svojho Charlieho, ktorý je už kto vie kde. Celú noc bola hrozná búrka a pršalo ako z krhly. Nejeden dom trafili blesky. Našťastie na hrade sa nestalo nič. Ráno sa Mia vybrala pohľadať si svoje semienka lásky, vernosti a života na záhradu. Div jej oči nevypadli z jamôk, keď vonku uvidela tri krásne kvety s troma farbami. Boli vysoké po jej členky. Život, vernosť a láska. Mii takmer od úžasu puklo srdce a hneď volala záhradníka, ktorý potvrdil, že nikde na svete takéhoto kvietka niet. Celý hrad obdivoval krásu kvetov, no nikto nevedel ako sa tu vzali, len Mia. Tento kvet Mia nazvala fialka trojfarebná. Fialka preto, že prevažne bola fialová. A trojfarebná preto, že sa na nej rozpínali tri farby
Fialka lesná (Viola reichenbachiana)
Je taktiež krásna fialka, ktorú môžeme vidieť len v lesoch ukrytú pod hŕbou listov a pošľapanú ľudskými nohami. Nikto totiž neberie ohľad aj na malé rastlinky. Veď z rastliniek majú radosť nie len bylinkári, ale aj rôzne zvieratká v lese.
Rok 1693, Veverica les
Vo Veverica lese by ste sa len sťažka nudili. Je plný výnimočných rastlín a hlavne zvierat. Žijú v ňom veveričky, chrobáky, medvede, vtáky, húsenice a iné tvory. Taktiež tam nájdete kvety od A po Z. Kedysi dávno ešte tento les nebol objavený. Objavil sa až po 18 storočí. Predtým si tam žili zvieratá veľmi dobre a stále mali, čo potrebovali. Jedného jesenného dňa si však veveričky hľadali potravu na zimu. Závisť existovala už aj u zvierat keď jedna veverička mala väčší orech ako druhá veverička. Je pravda, že do teraz sa veveričky ešte NIKDY nepohádali. No vtedy, vtedy sa jedna rozbehla sa druhou a začala jej brať orech z papule. Ťahala ju, druhá ju hryzkala až kým sa neprevalili na druhú stranu lesa, kde uvideli fialovú trávu. Prišli bližšie a uvideli, že to nie je fialová tráva, ale milióny fialových kvetov, ktoré tam ešte nikdy nevideli. Obidve pustili oriešok a išli sa popozerať na fialové kvety. Kto vie ako sem prišli? Pýtala sa jedna druhej. O každej rastlinke vedeli históriu, no táto bola pre nich neznáma. Hneď si zavolali aj svojich lesných kamarátov na pomoc. Všetci boli v úžase z krásy a vône kvetov. Nikto nevedel ako vznikli a tak si mysleli, že sú to rastliny, ktoré rastú divo. Veru aj rástli. Každý deň ich bolo viac a viac. Na názve týchto kvetov sa dohodli všetci zástupcovia lesa...