Divadlo (1. časť)
"A teraz vystúpi Viola preoblečená za Cesaria a klaun!"
Keď zaznela táto vete, stála som za oponou a pomedzi jej závesy som hľadela na javisko. Mala som vystúpiť a zahrať si svoju rolu tak dokonale, ako počas ostatných skúšok. Zhlboka som sa teda nadýchla, pousmiala som sa a vystúpila som na javisko. Reflektor osvetľoval moje rozhodné kroky, až sa spolu so mnou zastavil v strede drevených dosiek, ktoré podľa niektorých vraj znamenajú svet. Pozrela som sa na Evana, učiteľa, ktorý mal pod palcom divadelný krúžok a jeho hravý úsmev som mu opätovala.
"Boh s tebou, kamarát, aj s tvojou muzikou. Tuším sa nemôžeš hnúť od svojho bubna."
Keď sa môj tenký hlas ozval v priestrannom divadle, pri druhej vete mi preskočil. Musela som si odkašľať. Sklonila som hlavu a pozrela som sa na parkety, ktoré boli veľmi zle pozatĺkané hrdzavými klincami. Už sme skúšali viac než dve hodiny, čo bolo veľmi vyčerpávajúce. Hlavne po tom, čím som si v škole prešla. Na biológii ma vyvolal môj najneobľúbenejší profesor a potom mi uštedrila ranu pod pás moja najlepšia kamarátka Sonya spolu s mojim priateľom Joshom. Len čo som ich našla na prázdnej chodbe pri svojej skrinke, ako sa objímajú, okamžite som bežala na toaletu. Josh a Sonya o mne vedeli všetko. Im dvom som dôverovala a ukázala som im, aká v skutočnosti som a akým životom žijem. Ani som netušila, že ma tak veľmi sklamú, ale rozhodne som nechcela brániť ich láske, ktorú dnes v sebe objavili. Potichu som si odfrkla a keď som začula, ako Evan vyslovil moje meno, začervenala som sa. Zdvihla som hlavu a pozrela som sa naňho, pričom som sa snažila vyzerať ako vždy – normálne.
"Vera sústreď sa! Premiéra je o týždeň!"
Prikývla som. Ako sa zdá, počas mierneho zasnenia, som prepočula klaunovu krátku repliku. Pozrela som sa na Daltona a uškrnula som sa. On sa na mňa usmial a napokon opäť zopakoval slová svojej postavy, ktorá sa mu vo viacerých veciach nehodila. Takto to pokračovalo ešte niekoľko minút. Raz som hovorila ja, potom on a napokon to Evan všetko stopol.
***
Keď som sa v šatni prezliekala, opäť som podľahla vplyvu dotieravých myšlienok, ktoré mi pred očami ukazovali obrazce z doobedia. Po pár minútach nečinnosti som si vzdychla a prevliekla som si cez seba tričko. V tom dovnútra vošiel Dalton a podišiel ku mne.
"Vera viem, čo sa ti stalo. Od Sonyi a Josha to bolo naozaj podlé. Už dávnejšie som ti chcel povedať o tom, ako sa spolu tajne schádzali, ale Josh sa mi vyhrážal."
Keď to dopovedal, vzdychla som si a otočila som sa mu chrbtom. Presne po tomto som túžila. Chcela som počuť to, ako ma Josh podvádzal s mojou najlepšou priateľkou už niekoľko mesiacov.
"Ďakujem Dalton... Už na tom aj tak nezáleží."
Nevedela som, čo iné mu mám na to povedať a tak som sa radšej hrala na tú, ktorej je to úplne jedno. Zobrala som si tašku a prevesila som si ju cez plece. Na malý moment som zamrzla, privrela som viečka a opäť som si vzdychla. Napokon som prešla popri Daltonovi. Ten ma však chytil za ruku a stiahol k sebe. Nechápavo som sa na neho pozrela.
"Vera..."
Viac-menej moje meno zavrčal.
"To nie je jedno. Záleží na tom! Ide tu o teba..."
Nadvihla som obočie, keď sa mi do učí dostali jeho slová a pokrútila som hlavou. Vytrhla som si ruku z jeho jemného zovretia, s prižmúrenými očami som sa mu znova otočila chrbtom a vybrala som sa svojim zvyčajným tempom k východu.
"Vera! Preboha! Veď to len tak nenechaj!!!"
Kričal na mňa a ja som sa musela len potichu zasmiať. Napokon som sa otočila a z tej diaľky som sa naňho pozrela.
"Dalton nerob z komédii tragédiu."
Netušila som, prečo Dalton takto reagoval, a celou cestou domov som nad tým premýšľala. Keď som k ničomu nedospela, nechala som to radšej tak a zavrela som sa vo svojej izbe, kde som sa so všetkým vyrovnala svojským spôsobom.